Cestou necestou

 A vyrážame do kraja, na ktorý sme asi najviac zvedavé. Burren leží v county Clare, je to úchvatná krajina utváraná prastarým oceánom, krajina rozľahlých vápencových útvarov, kde medzi kameňmi v štrbinách rastú poľné kvety. Krásne dedinky, úchvatné pobrežie, množstvo megalitických pamiatok – hlavne pohrebných mohýl (wedge tombs, portal tombs) a kruhových pevností (ring forts, stone forts), staré kostoly, hrady, kamenité kopce – to je Burren. Časť kraja tvorí NP Burren.

 

Z Galway vyrážame na juh. Po mnohých kruhových objazdoch sme konečne von z mesta a cez Clarinbridge a Kilcolgan ideme smerom na Kinvarru. Zastávka pri hrade Dunguaire z r. 1520.

Asi 4 míle za Kinvarrou odbočujeme z hlavnej cesty smerom na Corcomroe Abbey – cisterciátské opátstvo, založil ho v r. 1194 Donal Mór O`Brien, dochovaná stropná klenba, románske motívy. Leží v peknom údolí.

Potom sme sa vrátili po ceste kúsok naspäť a zastali pri dome, odkiaľ viedla pešia cestička smerom do údolia Oughtmama. Predtým sme ale ešte museli absolvovať náročnú cestu medzi kravami, ktoré zabrali celú cestu. Po zaparkovaní pešia túra k údoliu. Museli sme obísť kravy a preliezať cez múriky. Tu sme stretli manželov z Anglicka, ktorých sme tento deň stretli ešte 2x. Výstup na kopec s mohylou, odkiaľ bol pekný výhľad na údolie s kostolmi, ktoré v 12. st. postavili mnísi. Je to odľahlé a krásne miesto, kamenné vrchy, výhľad na záliv Galway Bay, oproti nám vápencový vrch Turlough Hill.

Návrat späť na hlavnú cestu a cesta na poloostrov Finavarra Point. Na jeho konci kruhová veža (Martello Tower), postavená v čase napoleonských vojen (1800-1815), odtiaľ bol výhľad na Galway Bay a Black Head. Bol to úplný koniec sveta.

Návrat kúsok späť a odbočka na New Quay, okolo Flaggy Shore – pekný úsek pobrežia s vápencovými terasami. Kúsok odtiaľ keramická dielňa Russells Ceramics a o pol km ďalej reštaurácia Linnane`s Bar – tu sme si dali ustrice a lososa. Znovu sme tu stretli anglických manželov.

Vrátili sme sa z poloostrova na hlavnú cestu R477 a ďalej pokračovali cez Bellharbour a Ballyvaughan – pôvabná rybárská osada. Ďalej nádherným pobrežným úsekom cesty až na mys Black Head – najseverozápadnejší cíp kraja Clare. Je to úchvatný vápencový výbežok, zvažujúci sa do oceánu. Na myse je maják. Cesta za mysom pokračuje v úchvatných scenériách popri divokých útesoch, pri ktorých sme sa párkrát zastavili.

Doolin – je to dlhá dedina s roztrúsenými domami, je známa svojimi hospodami.

Za Doolinom útesy Cliffs of Moher – jedna z najslávnejších írskych lokalít, útesy sú vysoké až 203 m a kolmé, tiahnu sa v dĺžke 8km. Je tu ešte O`Brienova veža z 19.st. Tu sme našich manželov z Anglie stretli tretí krát.

Od útesov už to nebolo ďaleko do dnešného cieľa – dedinky Liscannor (352 obyv.) – ubytovanie v Cliffs of Moher Hostel (Village Hostel). Leží na brehu zátoky Liscannor Bay. Príjemné miesto, večer sme navštívili pub so živou hudbou.

Dnešná cesta bola väčšinou popri oceáne, úzkou cestou, s nádhernými scenériami - pohľady na útesy a oceán z jednej strany a vápencové masívy z druhej strany.

Celý deň krásne počasie.